Uplynulý víkend sa v Bratislave uskutočnil ďalší ročník podujatia Dni majstrov ÚĽUV a bol to v poradí už štvrtý ročník, ktorý som navštívil. Pred rokmi ma toto podujatie natoľko očarilo, že sa ho odvtedy snažím navštevovať každý rok.
Som rád, že aj počas tohto ročníka podujatiu prialo počasie, i keď len v sobotu. Napriek predpovedanej oblačnosti, ukázalo sa aj slniečko a bolo príjemné posedieť na lavičke počas krátkeho občerstvenia slovenskou špecialitou, ktorá bola gurmánskym zážitkom.
Pre mňa najväčším bývajú Pukanské párance. I keď na výber tradične ponúkajú len dva druhy, oplatí sa postaviť do radu. Nič také ako zemiakové párance som predtým nejedol, hoci pochádzam z dediny. Zemiakové cesto ako na šúľance, ručne trhané nad kotlom s vriacou vodou, ochutené zemiakmi varenými a zapečenými v šupke, jemne osolené, preliate poriadnou dávkou roztopeného masla, aby sa lahodne kĺzali hrdlom do žalúdka. Jedna porcia nasýti aj na celý deň.
Každoročne môžete ochutnať podplamenníky a tento rok pribudli aj stánky s ručne ťahanou štrúdľou od babičky, jedinečnou zdravou slovenskou kávou Štrbské presso a stánok so šiškami a lokšami, ktorých výrobu ste mohli sledovať. Práve vďaka týmto novinkám Dni majstrov ÚĽUV 2017 poskytovali svojim návštevníkom a snáď i remeselníkom viac príležitostí pre uspokojenie mlsných jazýčkov.
Aktuálny ročník navyše obohatila mimoriadna výstava Drôtený vodný svet a ako každoročne, deti mali príležitosť niečo sa naučiť v Škole remesiel ÚĽUV na Nádvorí sv. Juraja Primaciálneho paláca.
O čom vlastne Dni majstrov sú? O láske k tradíciám? O ľudových remeslách? O zanietení niekoľkých jednotlivcov, ktorí sa venujú remeslám ako svojmu hobby vo voľnom čase, po práci? Namiesto pred televízor si po večeri sadajú k šijacím strojom, či do kôlne, svojej hobby pracovne, v ktorej krútia hrnčiarske stoly, aby z hliny holými rukami pozdvihli nový džbán; aby z prútia alebo zo šúpolia uplietli nový kôš; z polena vyrezali črpák; či na sklo namaľovali nový obraz; z vlny uplietli novú čiapku; modrotlačou zafarbili novú látku, aby z nej neskôr ušili jedinečnú kravatu; prehadzovaním niekoľkých paličiek vyrobili pár centimetrov novej čipky; aby z látky ušili ďalšiu handrovú bábiku; z kože vyrezali pás pre vybíjaný opasok, alebo z perníkového cesta vyrezali nový tvar, na ktorý po upečení snehom nakreslia novú kresbu, ktorá je hotovým umeleckým dielom,...
Našim predkom máme byť za čo vďační. Vďaka ľudovým remeslám odovzdávaným z generácie na generáciu máme dnes nespočetne veľa možností ako uplatniť svojho kreatívneho ducha a šikovné ruky.
Čo pre súčasných remeselníkov táto práca znamená? Hoci mnohých zamestnáva prevažne po nociach, v každom výrobku zanechávajú kúsok svojej duše. Akú hodnotu by preto ich výrobky mali mať? Je správne, že stoja viac? Čo je pre nás - zákazníkov pri kúpe dôležitejšie? Cena samotná, či reálna hodnota ľudskej práce? Sme ochotní prispievať na jej rozvíjanie?
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo napríklad obnáša práca remeselníka pracujúceho so šúpolím? Cesta k hotovému výrobku začína od kukuričného semienka, z ktorého musí vyrásť rastlina, z nej sa musia sušiť listy, vlhčiť, žehliť, rezať, viazať, zošívať, až kým sa z týchto činností vyformuje postavička v kroji, ktorú treba dotvoriť použitím ďalších materiálov. Na výrobu je potrebný dlhý čas.
Rozprával som sa s jednou z remeselníčok handrových bábik. Prekvapilo ma, s akou starostlivosťou pristupuje k výberu látok, osobne chodí nakupovať radšej do obchodov, pretože sa nákupom cez e-shop popálila. Látky si prezerá, skúma dotykom, číta informácie z etikety. Každú látku potom žehlí, aby v nej fixovala farbu, a aby jej bábiky neohrozovali zdravie detí gombíkmi, dotvára ich radšej prostredníctvom krížikovej výšivky. Oči tak tvoria dve prekrížené čiarky, ktoré robia bábiky jedinečnými.
Je obdivuhodné, že remeselníci u nás prežívajú bez mimoriadnej podpory štátu, napriek bezkonkurenčným cenám pásových a dovážaných podobných výrobkov, napriek prebdeným nociam a hodinám stráveným v predajnom stánku, ktorý je často jediným miestom ich prezentácie a predaja.
Oceňujem snahu ÚĽUV pomáhať šikovným remeselníkom a dúfam, že sa táto oblasť a vľúdnosť prostredia, v ktorom remeselníci tvoria a žijú, bude do budúcnosti len a len rozvíjať a rozvíjaním bude remeselníkov pribúdať. Nenadarmo sa hovorí, že „remeslo má zlaté dno“ a „práca šľachtí človeka“.
